1. Príprava DNA z odobratých buniek
Z malého množstva buniek, cca 5 – 10, je laboratórne pripravený dostatok DNA na analýzu celého genómu embrya, teda jeho všetkej genetickej informácie. Tento krok sa nazýva celogenómová amplifikácia a umožňuje vykonať podrobné vyšetrenie aj z veľmi malej vzorky embrya.
2. Komplexná a cielená genetická analýza embryí
Pre genetické vyšetrenie embryí sa využívajú rôzne molekulárno-genetické metódy v závislosti od typu a cieľa vyšetrenia. K ich správnemu nastaveniu je potrebné mať k dispozícii karyotypy (vyšetrenie počtu a štruktúry chromozómov) rodičov, prípadne genetickú správu opisujúcu sledovanú monogénnu mutáciu (genetickú odchýlku v jednom konkrétnom géne).
Molekulárno-genetické metódy používané na vyšetrenie embryí
NGS (sekvenovanie novej generácie)
Slúži na celkové zhodnotenie genetického stavu embrya. Umožňuje vyšetriť počet chromozómov a odhaliť aj štruktúrne abnormality chromozómov, ktoré môžu ovplyvniť ďalší vývoj embrya.
Karyomapping
Nepriama metóda využívaná najmä pri monogénnych ochoreniach v rámci PGT-M. Pomocou porovnania s referenčnými vzorkami DNA rodičov a ďalších rodinných príslušníkov umožňuje zistiť, či embryo zdedilo sledovanú genetickú chorobu, a zároveň zahŕňa aj kontrolu počtu chromozómov, ako pri PGT-A.
Priama detekcia mutácie
Cielené vyšetrenie, pri ktorom sa analyzuje konkrétna varianta mutácie v sledovanom géne. Najčastejšie sa využívajú metódy PCR a sekvenovania, napríklad Sangerovo sekvenovanie, ktoré presne určí prítomnosť či neprítomnosť danej mutácie v embryu. Priama detekcia mutácie sa využíva predovšetkým v prípadoch, keď nie je možné získať referenčné vzorky DNA príbuzných potrebné pre nepriame metódy, ktoré sú z hľadiska diagnostiky spoľahlivejšie.
3. Výber geneticky zdravého embrya
Na základe výsledkov laboratórium odporučí, ktoré embryo má najvyššiu šancu na úspešné tehotenstvo a zdravý vývoj. Embryá sú medzitým bezpečne zmrazené a ich prenos prebehne až po vyhodnotení výsledkov.