Carrier testy

Carrier test (test nosičstva) je genetické vyšetrenie z krvi, ktoré zisťuje, či je človek zdravým prenášačom dedičného ochorenia. Test je určený predovšetkým párom, ktoré plánujú tehotenstvo a ktorých cieľom je znížiť riziko prenosu závažného dedičného ochorenia na potomkov.

Carrier testy

Carrier test je prekoncepčné genetické vyšetrenie zamerané na odhalenie skrytých, teda recesívnych, mutácií v genetickej informácii (DNA), ktoré sú pôvodcom vážnych dedičných ochorení.

Každý človek je nevedomým prenášačom spravidla niekoľkých genetických mutácií. Ak obaja partneri nesú rovnakú mutáciu, existuje významné riziko, približne 25 %, že sa u potomka prejaví choroba v plnom rozsahu.

Zdraví prenášači genetických ochorení sú takmer vždy asymptomatickí, teda bez akýchkoľvek príznakov daného ochorenia, a často bez rodinnej histórie, ktorá by naznačovala prítomnosť choroby. Medzi závažné genetické choroby s vysokou početnosťou prenášačov, tzv. carriers, v európskej populácii patrí napríklad cystická fibróza, spinálna muskulárna atrofia alebo syndróm fragilného X.

Posunúť nadol
Carrier testy

Carrier testy sú určené pacientom, ktorí:

1.

Majú genetické ochorenie v rodine

2.

Sú v príbuzenskom vzťahu

3.

Plánujú rodinu a radi by vedeli, či sú prenášačmi niektorých závažných genetických ochorení

4.

Chcú do budúcna vedieť, či sú prenášačmi určitých mutácií zahrnutých v paneli vyšetrovaných génov

Typy vyšetrovacích panelov

Carrier testy sledujú medicínsky významné dedičné poruchy spôsobené zmenou v jednom géne, tzv. monogénne mutácie, ktoré môžu mať závažný zdravotný dopad na potomkov. Klinika ReproGenesis ponúka niekoľko typov vyšetrovacích panelov zameraných na tieto poruchy:

Panel PANDA Basic: základný test

Vyšetrenie 5 najčastejších recesívnych, teda skrytých, ochorení: cystická fibróza (gén CFTR), spinálna muskulárna atrofia (gén SMN1), nesyndrómová hluchota (gén GJB2), syndróm fragilného X (gén FMR1) a fenylketonúria (gén PAH). Ďalej sa zameriava na detekciu trombofilných mutácií, teda mutácií zvyšujúcich riziko vzniku krvných zrazenín, a najčastejších genetických príčin neplodnosti – u mužov gén AZF a u žien gény ovplyvňujúce odpoveď na hormonálnu stimuláciu.

Panel PANDA carrier: rozšírený test s vyšetrením 110 génov

Vyšetrenie vybraného súboru génov s cieľom identifikovať najčastejšie a klinicky významné dedičné ochorenia s vysokou početnosťou prenášačov v stredoeurópskej populácii.

Panel ILGA: rozšírený test odhaľujúci genetické príčiny neplodnosti

Vyšetrenie 50 génov u žien, napríklad pri zlyhaní dozrievania vajíčok, zlyhaní oplodnenia vajíčok, zástave embryonálneho vývoja alebo opakovaných tehotenských stratách, a 70 génov u mužov, napríklad pri oligo-asteno-teratozoospermii, azoospermii, abnormalitách bičíka, zlyhaní oplodnenia vajíčok alebo zástave embryonálneho vývoja.

Panel PANDA Complete: rozsiahly test – kombinácia PANDA carrier + ILGA

Vyšetrenie rozsiahleho spektra génov s cieľom komplexného posúdenia reprodukčného rizika.

Carrier testy

Ďalší postup v prípade detekcie genetickej odchýlky

Ak sa u pacienta v rámci carrier testu nájde mutácia v jednom alebo vo viacerých vyšetrovaných génoch, je vhodné vyšetriť na dané mutácie aj partnera, s ktorým plánuje založiť rodinu.

V prípade, že carrier test odhalí aj u partnera mutáciu v rovnakom géne, páru sa odporúča podstúpiť liečebný IVF cyklus s preimplantačným genetickým testovaním embryí (PGT-M) a na prenos do maternice, tzv. embryotransfer, vybrať iba embryá, ktoré nezdedili mutácie vo vyšetrovanom géne po rodičoch.

Ak genetické vyšetrenie (PGT-M) preukáže u embrya mutáciu zdedenú iba od jedného z rodičov, je možné takéto embryo transferovať, ale je potrebné vziať do úvahy, že dieťa bude tiež prenášačom danej monogénnej choroby ako jeho rodičia.

Posunúť nadol

Štatistické údaje a pravdepodobnosť ochorenia

V súčasnosti je známych približne 8 000 monogénne dedičných chorôb, teda ochorení spôsobených odchýlkou v jedinom géne, ktoré zahŕňajú recesívne, teda skryté, aj dominantné varianty. Pri dominantných chorobách sa ochorenie prejaví už pri odchýlke v jednej z dvoch kópií génu.

  • Riziko prejavu recesívneho ochorenia u potomkov je u partnerov prenášačov 25 %.
  • Pri dominantnej genetickej chorobe je riziko 50 %, ale v tomto prípade potomok dedí chorobu buď po postihnutom rodičovi, alebo sa táto choroba objaví tzv. „de novo" na základe získanej mutácie v genetickej informácii reprodukčných buniek, teda vajíčka či spermie.


  • Z populačných štúdií vyplýva, že početnosť výskytu vážnych monogénnych chorôb je na 1 milión živonarodených detí 0,36 %.
    0,8 – 1 % európskych párov nesie riziko, že budú mať dieťa so závažným genetickým recesívnym ochorením, teda že dieťa zdedí mutáciu od oboch rodičov prenášačov.
    Približne 6 % detí sa rodí so závažnou vrodenou chybou genetického alebo čiastočne genetického pôvodu.

Posunúť nadol
Carrier testy
Dekoratívny prvok

Potrebujete viac informácií?
Ozvite sa nám!

Potřebujete více informací?
Ozvěte se nám!